Polski POLSKI English ENGLISH Slovensky SLOVENSKY

Vrátna, turisticko - lyžiarske stredisko

Stredisko cestovného ruchu Vrátna patrí medzi najpríťažlivejšie turisticko - lyžiarske strediská na Slovensku. Je súčasťou pohoria Malá Fatra v severozápadnej časti karpatského oblúka a je iba 30 km vzdialená od centra severozápadného Slovenska, Žiliny. Nachádza sa v katastri obce Terchová v okrese Žilina. Z bohatého svojrázu minulosti sa zachovala už len terchovská muzika a terchovské piesne. Kraj dodnes žije tradíciou legendárneho hrdinu Juraja Jánošíka kapitána družiny hôrnych chlapcov - zbojníkov.

Prečo je Vrátna tak vyhľadávaná a prečo sem každoročne smerujú tisíce návštevníkov z rôzných končín Slovenska i zo zahraničia? Na pomerne malom území - asi 36 km2 sústreďuje takú pestrú paletu krás a zaujímavostí, akú len príroda môže poskytnúť: charakteristický vstup do Vrátnej cez Tiesňavy s bizarnými skalnými útvarmi, krasové Dolné, Horné a Nové diery, sprístupnené lávkami a rebríkmi, majestátny vrch Veľký Rozsutec - dominantu Vrátnej, široké rozhľady do malofatranských dolín a na okolité pohoria otvárajúce sa pri hrebeňových túrach a výstupoch na vrcholy, bohatosť kveteny a hojnosť zvieratstva, najmä vtáctva, pokoj lesov, ktorý možno vychutnať pri prechádzkach a túrach po dobre vyznačkovaných chodníkoch.

Vrátna dolina zima

Lyžiarov sem láka členitosť a rôznorodosť terénu, ktorý zaručuje, že si tu práve tak začiatočník ako aj náročný a skúsený lyžiar nájde primeraný svah či zjazdovku. Pre nich sú k dispozícií sedačkové výťahy a lyžiarske vleky.

K popularite Vrátnej prispieva aj jej výhodná poloha - je pomerne ľahko prístupná z hlavného ťahu Žilina - Tatry a má spojenie s okolitými mestami.

Príroda

Vlastnú oblasť Vrátna ohraničuje z východnej a južnej strany dvojoblúk hlavného hrebeňa Kriváňskej Fatry s vrcholmi: Veľký Rozsutec - Stoh - Poludňový grúň - Steny - Hromové - Chleb - Veľký Kriváň a Pekelník, zo západnej strany bočný hrebeň Kraviarske - Žitné - Baraniarky, zo severnej masív Sokolia a Bobôt. Medzi Sokolím a Bobotami je úzka prierva, nazvaná Tiesňavy, cez ktorú je jediný prístup do Vrátnej motorovými vozidlami.

Klimatické pomery sú ovplyvnené pomerne veľkými relatívnymi a absolútnymi výškami. Celoročný priemer je +6 °C, najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou +15 °C, najchladnejší január -4 °C. Ročné zrážky dosahujú 1045 mm.

Vrátna dolina bežkovanie

Vzhľadom na pomerne veľké výškové rozdiely je rastlinstvo veľmi rôznorodé. V lesných porastoch je najviac zastúpený smrek a buk, menej jedľa, javor, jaseň, hrab, breza, rakyta, osika, borovica a ojedinele vzácny tis. V najvyšších častiach sa udržali alpínske rastlinné spoločenstvá, najmä v okolí Veľkého Rozsutca. Vápencový príkrov Malej Fatry je živnou pôdou pre všetky druhy vápnomilných kvetov.

Okrem kamzíka a svišťa tu žijú všetky druhy horského živočíšstva. Z vtáctva tu žije mnoho vzácnych, pre Západné Karpaty typických druhov. Fauna plazov a obojživelníkov nie je veľmi bohatá.

História

Do polovice 19. storočia prichádzali do horstva Malá Fatra, vstupovali na jeho hrebene a vrcholy len pastieri, drevorubači, poľovníci - pytliaci, bylinkári a do oblasti Veľkého Rozsutca aj hľadači pokladov. Od polovice 19. storočia začínajú sem prichádzať aj ľudia, ktorí hľadajú krásy prírody a odnášajú si len zážitky a dojmy.

O tom svedčí aj prvý a doteraz najstarší záznam, ktorý bol uverejnený v Almanachu ZORA, ročník I., r. 1835, vydaný v Budíne. Vytlačila ho kráľovská univerzitná tlačiareň, vtedy ešte bernolákovskou slovenčinou. Príspevok napísal Dr. Anton Ottmayer (1796 - 1870), žilinský rodák, ktorý sa stal profesorom na univerzite v Budapešti.

Objaviteľom miestnych prírodných krás bol tiež významný slovenský prírodovedec a geológ svetového mena Dionýz Štúr (1827 - 1893), ktorý od polovice 19. storočia navštevuje Vrátnu a opisuje svoje dojmy. Podobnou činnosťou sa zaoberá aj MUDr. Karol Brančík (1842 - 1915), rodák zo Starej Bystrice a bol trenčianskym župným lekárom. Títo opisujú výstupy na Veľký Kriváň a Veľký Rozsutec v rakúskom botanickom časopise. Takto vzbudili záujem a toto horstvo v nemeckých a maďarských časopisoch a ročenkách, od osemdesiatych rokov 19. storočia pribúda správ o Malej Fatre.

Takáto propagácia spôsobila, že postupne sa tu začali po vrcholoch ponevierať cudzí ľudia s plecniakmi, čo tu nemali inej roboty, ako hľadať pokoj a krásu...

V období prvej svetovej vojny a tesne po nej nebol ešte vo Vrátnej rozvinutý cestovný ruch. V rokoch 1920 - 1930 začali sem ojedinele prenikať turisti a prví lyžiari z blízkeho okolia. Prichádzali aj návštevníci z Čiech a Moravy.

Prvú chatu postavili žilinský turisti a lyžiari pod vrchom Chlieb. Postupne sa budovali chaty pod Rozsudcom, horský hotel v Štefanovej. Všetky tieto zariadenia v období SNP, na prelome októbra a novembra 1944, nemecké vojská vypálili. Po skončení druhej svetovej vojny boli obnovené chaty pod Chliebom a pod Rozsutcom. Vznikli nové chaty a to pod Sokolím, chata Vrátna, na Grúni a v Štefánovej. Roku 1950 začal premávať sedačkový výťah Vrátna-Chlieb, v roku 1952 prvý lyžiarský vlek na svahu Paseky. Postupne sa budovali ďalšie lyžiarske vleky. Do roku 1968 sa v lokalite budovali aj podnikové chaty.

Horská služba

Za začiatok organizovanej turistiky v Malej Fatre sa považuje zhromaždenie Prírodovedeckého spolku v Žiline (1879) s vychádzkami do Súľovských skál a do Vrátnej. Budapeštianska pobočka Karpatského spolku Uhorska v roku 1890 založila Žilinsko - Rajecký výbor, ktorý začal značkovať turistické cesty v Malej Fatre. V roku 1895 postavili prvú turistickú útulňu v Malej Fatre. V roku 1895 postavili prvú turistickú útulňu v Malej Fatre. Bola to "Majháthka" pod Veľkým Kriváňom. Už vtedy Dr. Brančík, činovník pobočky, zaviedol knihu návštevníkov Vrátnej a navrhol zamestnávať horských sprievodcov. Žilinskú pobočku založil Uhorský turistický spolok až v roku 1918, no vzhľadom na vznik ČSR prakticky nezačala činnosť. Lyžiarsky ruch v Malej Fatre začal pomerne neskoro. Začiatkom nášho storočia Budapeštiansky Ski Club vybudoval na Sinovskom sedle útulňu "Révajka".

Pohyb v horách sa rozhýbal po prvej svetovej vojne, keď v roku 1918 Klub českých turistov rozšíril svoju pôsobnosť ako Klub československých turistov i na Slovensko a tento v roku 1920 založil svoj odbor KČST v KČST v Sučanoch postavil v roku 1932 útulňu na Meškalke. Známy lyžiarsky pretekár a horolezec Jozef Weider postavil v roku 1933 chatu na Medziholí. Chaty boli počas druhej svetovej vojny vypálené. Po vojne Klub slovenských turistov a lyžiarov chaty obnovil. Po druhej svetovej vojne sa návštevnosť horských oblastí zvýšila. Nové časy priniesli i nové horské dopravné zariadenia. Prvé z nich, sedačkový výťah na Chleb, začal premávať v roku 1950. Vzostup návštevnosti priniesol i zvýšenie počtu športových úrazov, často aj s tragickým dopadom. Táto skutočnosť podnietila skupinu zapálených nadšencov hôr, aby sa v rámci cestovného ruchu vytvorila v roku 1947 záchranná organizácia Horská zdravotná a záchranná služba, ktorej vedúcim sa pre Malú Fatru stal Eugen Weiner.

Horská služba Vrátna

Všetky tieto snaženia si vynútili uznesenie vlády ČSR z 8.1.1954 o rozvoji telesnej výchovy a športu a starostlivosti o bezpečnosť návštevníkov hôr, podľa ktorého v ČSR vznikli oblasti Horskej služby v rámci Štátneho výboru telesnej výchovy a športu pri vláde. Už od 7.2.1954 boli menovaní pre oblasť Malá Fatra dvaja horskí vodcovia Eugen Weiner a Jaroslav Tejnský, ktorí pomáhali dobudovať oblasť Horskej služby Malá Fatra. 1.12.1954 bol schválený štatút Horskej služby ČSR. Pri organizácií a činnosti Horskej služby oblasť Malá Fatra mali veľký podiel občania Terchovej a Štefanovej.

Ako náčelníci oblasti pracovali a o rozvoj Horskej služby nielen v oblastnom rozsahu sa zaslúžili Jozef Gargulák a Marián Matúšek.

Vybavenie Horskej služby bolo pri jej založení veľmi skromné. Horská služba nedisponovala žiadnou budovou. V roku 1960 členovia Horskej služby vybudovali pri dolnej stanici sedačkového výťahu na Chleb záchrannú stanicu. V roku 1965 postavili stanicu pod Príslopom a v roku 1966 záchrannú stanicu Paseky. V roku 1975 sa dokončila záchranná stanica Veľká Rača a v roku 1978 sa podarilo dobudovať Dom Horskej služby vo Vrátnej. Za túto činnosť patrí úcta súčasným i minulým členom Horskej služby.

Horská služba sa zaslúžila aj o postavenie Symbolického cintorína vo Vrátnej. Dôvodom otvorenia bolo prejavenie úcty obetiam hôr, ako aj pre poučenie a varovanie návštevníkov hôr. A tak 25. júla 1998 bol Symbolický cintorín otvorený a posvätený v duchu motta: "Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu".

Našu stránku podporili

ALPINKA
CHATA NA GRÚNI
CHATA POD LAMPÁŠOM
CHATA SOŇA
CHATA VO VYHNANEJ
CHATA ZUZANA
HOTEL ROZSUTEC
KOLIBA STARÝ DVOR
PENZIÓN POD SKALNÝM MESTOM
RAW VRÁTNA - škola, požičovňa, servis
SPLAVOVANIE DAMARO

Partneri MaM multimedia